Naša obec spolu s ďalšími obcami v zemplínskom regióne - Parchovany, Dlhé Klčovo, Zámutov a iné - patrí k významným strediskám folklóru. Kým napríklad pre Parchovany sú charakteristické Parchovianska karička a čardáš, pre Dlhé Klčovo cifrovaný a čerkaný Šaffov tanec, pre Zámutov Fľaškový tanec, v centre Zemplína vznikol Pozdišovský čardáš. Ten sa od parchovianskeho líši v bohatosti chlapčenských a párových tanečných motívov. Kvôli svojej dynamike a temperamentu sa o ňom hovorí, že je kráľom čardášov.

Vznikol v prvej polovici 60-tych rokov 20. stor. Viedla ho učiteľka ZDŠ v Pozdišovciach Anna Oravcová. Pôsobil asi tri roky a účinkovali v ňom žiaci vyšších ročníkov (nar. 1948-1951). Vyvrcholením činnosti súboru bolo vystúpenie v programe o hrnčiaroch roku 1966 v parku pri Sirmajovskom kaštieli, ktorý odvysielala aj Československá televízia, štúdio Košice. V súbore pôsobili: Marta Bruňová, Emil Čačko, Kvetoslava Danková, Marta Demková, Mária Horná, Daša Krojová, Dušan Lacko, Milan Lacko, Marta Poláková, Mária Poláková, Mária Popriková, Marta Solčaniová, Ľudmila Sotáková, Ján Ščerbák.

V roku 1982 sa v bývalom VD Novex, závod Keramika Pozdišovce zorganizovala skupina nadšencov folklóru. Jadro skupiny tvorili Andrej Antal, Zuzana Jurková a Andrej Lukáč, ktorým pomáhali Anna Ferčáková, Mária Ihnaciková a Mária Mariščáková. Podnetom pre zintenzívnenie činnosti bol program Zemplínska svadba z Pozdišoviec, ktorú miestni tanečníci nacvičili pre potreby Umenovedného ústavu SAV v roku 1987. Ešte v tom istom roku miestni folkloristi nacvičili program k 40. výročiu založenia hrnčiarskeho družstva. S pásmom „Hrnčiarstvo“ vystúpili 9. júla 1989 v bloku „Remeslá“ aj na folklórnom festivale vo Východnej, začiatkom 90-tych rokov aj v Sorožnici, Michalovciach a iných podujatiach. V tom čase DFSk Harčare pracovala v zložení: Andrej Antal, Anna Antalová, Michal Drábik, Anna Ferčáková, Ing. Michal Hreščo, Július Ihnacik, Mária Ihnaciková, Andrej Lukáč, Milan Lukáč, Dáša Lukáčová, Ľubomír Matina, Ján Pavlík, Ján Poprik a harmonikár Ladislav Pastír. Vedúcou skupiny bola Mária Popriková, ktorú začiatkom 90-tych rokov vystriedal Michal Drábik. Po odchode niektorých starších členov rady folkloristov rozšírili Zuzana Jurková ml., Tatiana Paľová, Ladislava Farbarová a Jana Paľová. Onedlho zo skupiny odišli ženy a postupne v nej účinkovali Emil Čačko, Dušan Čižmárik, Ladislav Dobrovolský, Juraj Pancák, Zuzana Beľušová (harmonika), Ján Furčák, Ondrej Novák (harmonika), Pavel Paľo, Ján Malčický a Ján Tokár. Dušou skupiny bol v tom čase Michal Drábik, ktorý s magnetofónom navštevoval starších Pozdišovčanov – Andreja Čižmárika, Annu Menkyovú, Máriu Ščerbákovú) a nahral desiatky piesní, aby sa zachovali pre ďalšie generácie. V roku 2003 ho vo funkcii vedúceho vystriedal Ondrej Novák. DFSk Harčare ročne absolvuje 20-30 vystúpení.

Folklór má v Pozdišovciach bohatú tradíciu. Tá je po stáročia spájaná s hrnčiarstvom, ktoré je tu doložené už v roku 1416. Počas dlhých zimných večerov či pri vypaľovaní hrnčiarskych výrobkov v hrnčiarskych peciach, tzv. kochoch, vznikli v obci desiatky, ba možno aj stovky ľudových piesní, z ktorých sa mnohé zachovali dodnes. Nadväzujúc na tieto tradície boli v obci organizované viaceré folklórne podujatia – Okresné slávnosti piesní a tancov (1935), Hrnčiarske oslavy (1949, 1966, 1987), Zemplínska svadba z Pozdišoviec (1987) a od roku 1991 pravidelné Folklórne (Matičné) slávnosti. Pri zrode tohto podujatia bola vtedajšia vedúca MOS Mária Popriková, starostka obce Mária Dobrovolská a viacerí nadšenci a priaznivci folklóru – Michal Drábik, Ján Pavlík, Ihnacikovci, Lukáčovci a ďalší. Ako prví stáli na pódiu amfiteátra pri obecnom úrade členovia miestnej DFSk Harčare, FSk Klubovjanka z Michaloviec, DFSk Viňančan z Vinného a sólista Ondrej Novák. Odvtedy sa hľadisko miestneho amfiteátra pravidelne zapĺňa stovkami divákov, ktorým sa na pódiu každoročne predstavujú tri dedinské folklórne skupiny, jeden folklórny súbor z východného Slovenska a v posledných rokoch aj domáci Detský folklórny súbor Harčarik pod vedením manželov Novákovcov.